Choď na obsah Choď na menu
 


I. ČsŠK BRATISLAVA (1919 - 1939)

7. 4. 2010

Korene najslávnejšieho slovenského futbalového klubu Slovan Bratislava (tak) siahajú až k zániku Rakúsko-Uhorska respektíve vyhláseniu Československej republiky (28. októbra 1918). Tieto historicky dôležité udalosti pre slovenský národ prispeli k potrebe vzniku vlastného športového klubu v Bratislave, ktorým sa stal I. Československý športový klub (I. ČsŠK Bratislava) v roku 1919. Na samom začiatku organizovaného futbalu na Slovensku hrali dôležitú úlohu telocvičné spolky, jednoty a neskôr športové kluby. Inak tomu nebolo ani v prípade športového klubu I. ČsŠK Bratislava, ktorý založili futbalisti a tak os tejto histórie tvorí aj základ futbalových dejín pod Tatrami.

Iniciatíva samotného vzniku I. ČsŠK Bratislava vyšla z kruhu českých úradníkov, ktorí pomáhali budovať na Slovensku novú administratívu. Názov klubu I. ČsŠK Bratislava, schválili členovia prípravného výboru na schôdzi v kaviarni Panonia 1. apríla roku 1919 (podľa ďalších historických zdrojov majú vznik športového klubu I. ČsŠK Bratislava na svedomí 25 nadšenci, ktorí sa zišli už 29. marca 1919 v Grajciarovom hostinci - bývalá Markušova ulica). Okrem schválených stanov bol na ustanovujúcom valnom zhromaždení 3. mája 1919 v menze Ministerstva pre správu Slovenska zvolený za prvého predsedu v histórii belasého klubu policajný kapitán Richard Brunner. Členmi vtedajšieho klubového vedenia I. ČsŠK sa stali aj podpredsedovia Vávra a Antonín Humhal, pokladníci Nedbálek a Műller, konateľ Hrubý, účtovník Poldauf, sekretár Josef Beneš, ktorý neskôr navrhol klubový odznak so slovenským dvojkrížom v päťcípej belasej hviezde, domáci správca Kacr, zapisovateľka Holanová, usporiadateľ Mahr, archivár Brenner a bez konkrétnych funkcií Flaschová a Helmuth.

Predseda klubu Brunner vybavil pre futbalistov I.ČsŠK dočasné tréningové ihrisko na Kuchajde (dnešné Pasienky), avšak ihneď potom ako museli maďarské vojská opustiť Petržalku, zabezpečil na pravom brehu Dunaja náhradnú plochu. Brunner pre belasých vybavil od mesta dočasné zapožičanie opusteného ihriska Spolku pre pestovanie hier školskej mládeže (ihrisko bývalej ČH Bratislava v Petržalke). Presne mesiac po pripojení Petržalky k Bratislave 14. septembra 1919 absolvovali futbalisti I. ČsŠK oficiálnu premiéru na domácom ihrisku, pričom zvíťazili nad tímom PULE Bratislava (Pozsonyi Újvárosi Labdarúgó Egylet - Novomestský futbalový spolok Bratislava) 6:0. Postupne sa futbalisti I. ČsŠK výkonostne dotiahli na najstarší klub v meste prešporský PTE (Pozsonyi Torna Egyesu:let - Bratislavský telocvičný spolok) a spoločne predstavovali najvyššiu futbalovú kvalitu v povojnovej Bratislave.

Obdobie na začiatku vzniku organizovaného futbalu na Slovensku bolo poznačené rozdelením futbalového hnutia na viaceré národné resp. národnostné zväzy a ich nejednotou. To malo v konečnom dôsledku negatívny dopad aj na futbalový rast hráčov I. ČsŠK, ktorým chýbala dlho kvalitnejšia konkurencia. Rozvoju futbalu škodila aj samotná štruktúra futbalového života, najmä tzv. národnostný kataster a riadenie súťaží. Napríklad z jedného zväzu do druhého mohol hráč prestúpiť až po zmene národnosti. V systéme súťaží boli prvé stupne "národné", až v záverečnej fáze sa víťazi stretávali v bojoch o celoštátne trofeje.

Prvým slovenským majstrom sa tak v roku 1922 stali futbalisti I. ČsŠK Bratislava, ktorí triumfovali v konkurencii majstrov jednotlivých žúp na Slovensku združených pod hlavičkou ČSSF. Predchodca dnešného Slovana sa stal historicky prvým slovenským šampiónom a zaradil sa k majstrom Stredočeskej, Západočeskej, Východočeskej, Západomoravskej a Hanáckej župy, ako šiesty účastník tzv. zväzových majstrovstiev. I. ČsŠK však v 3. kole tejto záverečnej fázy šampionátu vypadol s tímom SK Hradec Králové.

V nasledujúcich dvoch rokoch sa napriek relatívne úspešnej premiére majstrovstiev slovenských žúp v pravidelných "ligových" zápasoch systematicky nepokračovalo. Situácia nielen pre futbalistov I. ČsŠk sa však zlepšila v lete roku 1925, kedy ČSAF vyhlásila osobitný štatút a ligovú súťaž pre profesionálov a súčasne 5. apríla 1925 schválila návrh na usporiadanie amatérskych majstrovstiev ČSR.

Vo finále o majstra slovenských žúp zvíťazil 4. októbra 1925 I. ČsŠK na ihrisku v Petržalke nad Slaviou Lučenec 6:1, avšak premiéra v asociačných majstrovstvách už dopadla horšie. Belasí vypadli na úkor vice-majstra Stredočeskej župy Čechoslovanu Košíře, avšak všetko si vynahradili pri treťom pokuse. Napriek tomu, že Slovensko mohlo mať vtedy len jedného zástupcu v amatérskych majstrovstvách ČSR, v roku 1927 sa dočkal I. ČsŠk celkového triumfu. Vo finále 20. novembra 1927 zvíťazil I. ČsŠK nad majstrom nemeckého zväzu tímom Budweissu (SK České Budějovice) 4:2. Titul amatérskeho majstra ČSR resp. ČSAF získal I. ČsŠK ešte raz v roku 1930, avšak o ten historicky prvý sa zaslúžilo toto mužstvo: Hollý - Čulík, Mutňanský - Kaulich, Karácsonyi, Träger - Šoral, Poláček, Priboj, Čambal, Uher a do kádra patrili aj útočník Čanelka a brankári Pajer s Havránkom.

V roku 1934 vznikli jednotné celoštátne súťaže - štátna liga a Slovenskopodkarpatoruská divízia, ktoré fungovali až do začiatku II. svetovej vojny. Tento fakt znamenal výrazný kvalitatívny nárast futbalu pod Tatrami, avšak I. ČsŠK Bratislava bol dlho jediným slovenským klubom v najvyššej celoštátnej súťaži (v sezóne 1936-1937 štartoval v štátnej lige aj ŠK Rus Užhorod, ale hneď vypadol). Navyše, futbalisti bratislavského klubu boli dlho jediným z československých účastníkov štátnej ligy, ktorí neopustili najvyššiu súťaž. Historický unikát po svojich priekopníkoch však "pošliapali" futbalisti Slovana CHZJD Bratislava, ktorí v sezóne 1984-1985 vypadli po polstoročí z I. československej ligy a zavŕšili tak krízu bratislavského klubového futbalu v polovici 80-tych rokov.

I. ČsŠK vznikol ako futbalový klub, ale už od roku 1919, kedy sa datuje vznik československého športového klubu na Dunaji, zastrešuje aj ďalšie športy - atletiku, plávanie, hádzanú, zápasenie, turistiku, šerm, o dva roky neskôr začali svoje pôsobenie aj cyklisti a čoskoro na to hokejisti. Do roku 1945 sa tak I. ČsŠK ešte rozrástol o tenis, stolný tenis, box, volejbal, basketbal a krasokorčuľovanie, ale tón celému klubovému dianiu a smerovaniu udával naďalej futbal.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.