ŠK SLOVAN BRATISLAVA (1990 - 1993)
Už pod vedením trénera Galisa, ktorý prevzal trénersku taktovku pred sezónou 1990 - 1991, došlo opäť k zmene názvu klubu, ktorý sa vrátil k starému menu ŠK Slovan Bratislava. V decembri roku 1990 odstúpil po nátlaku hráčov a za podpory trénerov Galisa s asistentom Jozefom Valovičom vtedajší výbor futbalového oddielu. Pod vplyvom politicko-ekonomických zmien, ktoré ešte výraznejšie nútili vedenie klubu k profesionalizmu aj mimo ihriska, dostali dôveru viesť Slovan - I. Čaniga, J. Münczner a renomovaný kardiochirurg V. Fischer. Po konsolidačných sezónach v celoštátnej lige získali belasí v ročníku 1990 - 1991 opäť titul československého vicemajstra, čo bolo najlepšie umiestnenie v ligovej tabuľke po 15 rokoch. Belasí zaostali len o jediný bod za pražskou Spartou, pričom celých 12. kôl figurovali na vedúcej priečke. Na Tehelné pole sa začali opäť vracať diváci vo väčšom počte a Vencel, Tittel, Krištofík, Pecko a J.Timko sa pravidelne objavovali v reprezentačnej nominácii.
V nasledujúcej sezóne 1991 - 1992 už zažiaril v premenovanej federálnej lige (dočasný vznik ČSFR) talentovaný Dubovský, ktorý výraznou mierou prispel k majstrovskému titulu Slovana po dlhých 17 rokoch. Bolo to obdobie, v ktorom sa zo štatutárnych futbalistov stali oficiálne profesionáli, pričom zmluvy podpísalo celkovo 21 hráčov z belasého kádra. Slovan nastúpil 18. septembra 1991 v Pohári UEFA na prestížny dvojzápas proti Realu Madrid (1:2 a 1:1), ktorého dres neskôr obliekol ako jediný futbalista z územia bývalého Československa Dubovský (v lete roku 2000 tragicky zahynul počas dovolenky v Thajsku). Belasým sa darilo a v národnom tíme sa tak po dlhšom čase objavilo opäť až sedem hráčov z Tehelného pola - Vencel, Tittel, Kinder, Lancz, Glonek, Krištofík a Dubovský. Slovanisti napriek kvalitnej konkurencii najmä zo strany pražských "S" zaznamenali v majstrovskej sezóne šnúru 28 ligových zápasov bez prehry. Navyše, Dubovský, ktorý v roku ..... tragicky zahynul počas dovolenky, sa stal kráľom strelcov s 27 gólmi. O zatiaľ posledný a súčasne ôsmy federálny titul v belasom archíve sa zaslúžili títo hráči - Vencel ml., Chytil, Krištofík, Dubovský, Juriga, Kinder, Ženiš, Pecko, Glonek, Chvíla, Gorel, Haraoui, Gostič, Lancz, Stúpala, J. Timko, E. Varga.
V poslednej federálnej sezóne (1992 - 1993), po ktorej nastal v slovenskej lige kvalitatívny pokles, získala titul Sparta pred Slaviou a Slovanom. Belasým nepomohlo k titulu ani 24 gólov Dubovského, ktorý sa stal opäť kráľom ligových kanonierov. Belasí tak uzavreli úspešnú bilanciu, pretože v historickej tabuľke celoštátnej ligy im patrí 3. miesto, hneď za Spartou a Slaviou. V 48 ročníkoch federálnej resp. celoštátnej ligy totiž odohrali 1279 stretnutí, z ktorých v 581 prípadoch zvíťazili, 300-krát remizovali a zaznamenali aj 398 prehier (1462 bodov) s celkovým aktívnym skóre 2261:1603.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa začala hrať I. liga 14. augusta 1993 s 12 účastníkmi. V podstate išlo o obnovenie slovenskej ligovej súťaže z medzivojnového obdobia z rokov 1939 - 1944. Po prestupe Dubovského na štadión Santiaga Bernabeu prišiel do Slovana argentínsky kreátor hry Fabio Nigro, ktorý patrí medzi najlepších legionárov v belasej histórii. Bratislavský Slovan dominoval a v prvom ročníku zvíťazil nielen v lige, ale aj v Slovenskom a Matičnom pohári. Najlepším kanonierom Slovana bol s 12 gólmi práve Nigro, pričom o prvý titul v samostatnej povojnovej lige pod Tatrami sa zaslúžili aj títo hráči: Vencel ml, Krištofík, Tittel, Tomaschek, Zeman, J. Timko, Maixner, Kakaš, Chvíla, Kllinovský, Zs. Hornyák, Chytil, Kinder, Pecko, Stúpala, Lancz a Gostič.