ŠK SLOVAN BRATISLAVA (1994 - 2004)
Aj v nasledujúcich dvoch sezónach hľadal Slovan len ťažko súpera v domácich podmienkach.
Belasí získali titul v sezóne 1994 - 1995 aj v tej ďalšej, v ktorej sa počet účastníkov ligy rozšíril na 16 klubov. Zatiaľ, čo v prvých dvoch ročníkov slovenskej ligy prehrali belasí len dva ligové zápasy, na ceste za majstrovským hetrikom už len raz !!! Stabilizovaný a vekovo i skúsenosťami vyvážený kolektív zaváhal len v Slovenskom pohári, avšak preraziť sa mu nepodarilo ani v pohárovej Európe.
Sezónu 1995 - 1996, v ktorej získal Slovan tretí titul v rade, odštartoval na belasej lavičke tréner Anton Dragúň. Toho v 9. kole vymenil Karol Jokl a od októbrového 10. kola sa vrátil ku kormidlu Galis. Neúspech v ekonomicky lukratívnej súťaži európskych klubov v kombinácii s neriešenými internými problémami na Tehelnom poli, sa však prejavil až v nasledujúcich dvoch neúspešných sezónach.
Už v lete roku 1996 sa objavila v belasom klube platobná insolventnosť a pretože 12 hráčov nedostalo výplaty, nenastúpili 13. novembra futbalisti Slovana na tréning. V nasledujúcom období došlo k exodu viacerých hráčov, z ktorých mnohí posilnili ligových konkurentov. Sabotáž slovanistov pokračovala aj na prelome rokov a predseda klub I. Čaniga stratil dôveru. Novým dočasným šéfom klubu sa stal bývalý reprezentant a majster Európy Anton Ondruš. Začalo sa obdobie trénerskych rošád, kedy sa na belasej lavičke vymenili Galis, Švehlík, Prochotský a opäť Švehlík.
Ekonomická i športová stránka v bratislavskom klube sa však opäť k lepšiemu zmenila až s príchodom nového vedenia na čele s Jánom Duckým, trénera Stanislava Grigu a hlavne generálneho sponzora SPP a.s. (Slovenského plynárenského priemyslu). Takmer ročnú krízu, ktorá vyústila do straty dvoch majstrovských titulov, mala vyriešiť klubová konferencia koncom februára 1998. Novým predsedom správnej rady ŠK sa stal J. Ducký, pričom funkciu podpredsedu prevzal neskorší šéf Slovana Roman Dubeň. Po príchode Duckého nastala na Tehelnom poli opäť konsolidácia pomerov, novými posilami sa stali reprezentanti S. Varga, M. Timko, J. Majoroš a T. Jančula. Pod Grigovým vedením Slovan ožil a počas celej sezóny prehral len dva zápasy. Na jeseň sa ešte belasí zohrávali a v jarnej časti útočili na titul z tretieho miesta. Štvrtý a zatiaľ posledný majstrovský titul v slovenskej lige priniesli na Tehelné pole - tréneri Griga, Švehlík a Kamil Susko st. a hráči Ko:nig, Bernady, Pecko, S. Varga, Mil. Timko, Soboňa, Antalovič, Hornyák, N. Hrnčár , R. Novák, Tomaschek, Sedlák, Ľ. Meszároš, Fabuľa, Škreteľ, Hollý, Ho:ger, Keresztúri, M. Jančula, J. Majoroš st., T. Jančula, Kriss, Borisenko, Mužlay a Medveď.
Radosť z majstrovských osláv a 80. výročia založenia klubu však na Tehelnom poli netrvali dlho. Atmosféra v belasej rodine sa prudko zhoršila hneď z dvoch dôvodov. V roku 1999 totiž najprv neznámy páchateľ zastrelil vo vchode do panelového domu na Bajzovej šéfa Slovana Duckého. Predsedom správnej rady sa stal bývalý reprezentant Ľ. Zlocha a vzápätí musel SPP a.s. riešiť spor zmluvných vzťahov so spoločnosťou Slovan Športmedia s.r.o. Správna rada ŠK Slovan Bratislava na základe dlhodobého neplnenia si zmluvnývh povinností rozohdla o ukončení spolupráce so Slovanom Športmedia s.r.o. a jej konateľom Ľudomírom Volochom. Keďže nový šéf SPP a.s. nepokračoval v športovej politike predchodcu Duckého, bratislavský Slovan na päť rokov stratil generálneho mecenáša.
A potom sa dostavil šok aj na športovom poli. Zverenci trénera Grigu totiž v 2. predkole Ligy majstrov vypadli s cyperským zástupcom Anorthosis Famagusta po výsledkoch 1:2 a 1:1. Práve tieto udalosti priamo determinovali okolnosti, ktoré neskôr prehĺbili špirálu zadĺženosti a prakticky odštartovali existenčnú krízu klubu. Na mimoriadnom zasadnutí výkonného výboru ešte Griga dostal dôveru, avšak k 31. augustu ukončil z osobných dôvodov spoluprácu s belasými aj s asistentom Švehlíkom. Novým koučom Slovana sa stal od 7. ligového kola v sezóne 1999 - 2000 stal Stanislav Jarábek, ktorému asistoval Štefan Horný. Belasí však titul nedokázali obhájiť aj preto, že v porovnaní s predchádzajúcom sezónou získali doma o deväť bodov menej. Slovan prezimoval na 10. zostupovom mieste, avšak napokon skončil tretí.
Neúspech v pohárovej Európe mal za následok postupný výpredaj reprezentantov - odišli Pecko, König, Tomaschek, Majoroš, T. Jančula. V tomto trende sa pokračovalo aj v sezóne 2000 - 2001, kedy prestúpil do AFC Sunderlandu stopér S. Varga a neskôr aj Igor Bališ do West Bromwich Albion a Milan Timko. Vtedy už vo funkcii generálneho riaditeľa pôsobil Roman Dubeň, pretože bývalý hráč Slovana Ľ. Zlocha abdikoval na funkciu šéfa správnej rady. Riadenie klubu v zmysle stanov prevzal VV. Ochladené vzťahy malo vtedajšie vedenie Slovana aj so zástupcami SFZ, pretože belasí neuvolnili na OH 200O v Sydney dvojicu reprezentantov Meszároša a Sedláka. Sezónu, v ktorej viedli belasých Jarábek a neskôr Alexander Vencel st., odštartoval Slovan šnúrou 15 zápasov bez prehry. Belasí ukončili predchádzajúcu sezónu dokonca so 17 stretnutiami bez prehry a tak v sezóne 2000 - 2001 vytvorili rekordnú sériu 32 zápasov bez prehry. Ani to však na titul nestačilo a Slovan skončil s nepresvedčivou defenzívou vrátane brankárov napokon ako slovenský vicemajster (skóre 84:49).
Už konečné 6. miesto v sezóne 2001 - 2002 a celkovo päť trénerskych výmen dávalo skalným tušiť, že ako Slovan nezačne fungovať aj mimo ihriska, čakajú Tehelné pole existenčné problémy.
Sezónu odštartoval pod vedením trénera Antona Dragúňa, ktorého v 8. kole vystriedal Jozef Prochotský. Ani ten nevydržal dlho a po 6 kolách ho striedal Miroslav Svoboda, ktorého dočasne vymenil v 19. kole spasiteľ Švehlík, aby napokon sezónu opäť dokončil tréner Svoboda. Miestami až chotická hra slovanistov bola vtedy odrazom neprofesionálneho prístupu správnej rady. Vtedy však už belasí priaznivci len ťažko hľadali pozitíva, medzi ktoré patril vďaka 14 gólom a stabilným výkonom talentovaný útočník Róbert Vittek.
Čiastočné oživenie bolo badateľné v sezóne 2002 - 2003, kedy prevzal kormidlo tréner bývalých olympionikov Dušan Radolský. Avšak ani konečné 3. miesto nemožno považovať za belasý úspech a to napriek Vittekovým 19 gólom, pretože Slovan opäť chýbal v pohárovej Európe. Radolský preberal mužstvo v agónii, klub stále čakal na generálneho sponzora a v podstate naďalej živoril. Belasí po letnej konsolidácii ťažili z jesennej formy a stavali na výkonoch brankára Proleho, Dzúrika a Vitteka. Slovan síce prezimoval na pozícii polovičného majstra, avšak Radolského zverenci jedenásťbodový náskok neudržali. Jedným z hlavným vinníkov bol tréner Radolský, ktorého odvolanie hneď využili v poľskom futbale!!!
Po ďalšej nevýraznej sezóne ubudlo belasých priaznivcov a klubová loajalita medzi hráčmi a vedením bola na Tehelnom poli už takmer neznámou pesničkou. Medzi výnimky patril napríklad belasý talizman Ladislav Pecko, avšak ani odchovanec Slovana nezabránil smutnému zostupu. V sezóne 2003 - 2004 vyústili nahromadené finančné a interné problémy do konečného 10. miesta a po necelých 18 rokoch najslávnejší slovenký klub opustil znova najvyššiu ligovú súťaž!!! Už v jesennej časti sezóny s katastrofickým scenárom si belasí rezignovane sadli hrobárovi na lopatu. Nekoncepčná práca vtedajších funkcionárov sa opäť prejavila aj v trénerskych rošádach. Po 7. kole vystriedal dlhoročného trénera na Tehelnom poli Jozefa Valoviča pri kormidle Ukrajinec Oleg Taran. Ten však pre administratívne dôvody nemohol zasadnúť na belasú lavičku a tak oficiálnym koučom bol Libor Fašiang. Trénerska schizofrénia pokračovala v 12. kole, kedy Fašianga striedal Jozef Adamec, ale tragickú sezónu dokončil Slovan pod vedením Vladimíra Goffu. Za osem rokov v spomínanom období sa na lavičke Slovana vystriedalo 16 trénerov, čo v priemere znamená jednu zmenu v každej sezóne. Belasým začal hroziť konkurz, pričom narastajúce dlhy nevyriešil ani predaj Vitteka do 1. FC Norimberg.
Slovan už v tomto období stratil futbalové meno vrátane vyrastajúcich talentov, ktorých rodičia rovnako stratili dôveru v belasé vedenie. Netransparentné prestupy v minulosti, ako aj neprehľadné delenie majetku veštili nepríjemné udalosti. Snaha predať ŠK a vyriešiť ekonomickú krízu za každú cenu spôsobili, že na tlačovej konferencii v hoteli Carlton predčasne oznámili meno nového majiteľa. Neznámy nemecký podnikateľ Daniel Jammer dokonca vyhlásil pod klubovým znakom za nového trénera belasých bývalého československého reprezentanta Jozefa Chovanca. Súčasne však viedol mužstvo tréner Adamec resp. Valovič a po zrušení avízovaného predaja klubu Chovanec z kontroverzného transferu odstúpil.
Na členskej schôdzi Občianskeho združenia ŠK Slovan začiatkom roku 2004 zverejnil vtedajší prezident Ján Stanovský dlhy belasého klubu vo výške 250,660.000 Sk. Stanovský bol v tom čase už deviatym prvým mužom belasých v samostatnej histórii slovenského futbalu od roku 1993!!! V závere roka 2004, kedy mal rozsypaný belasý káder za sebou už zoznamovaciu jesennú časť II. ligy, sa postavili čelom k pasivite a neschopnosti vedenia bývalý hráči Slovana na čele s L. Peckom, Milošom Glonekom a Ondrejom Krištofíkom. Bývalých reprezentantov podporil aj ďalší tréner Slovana Galis, skalní priaznivici belasých a členovia ŠK, ktorí boli proti predaja klubu za každú cenu a do rúk kohokoľvek. Novovzniknutá opozícia v podobe Prípravného výboru občianskeho združenia naakumulovala potrebný počet podpisov členov ŠK na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia a.s. ŠK Slovan Bratislava.