SOKOL NV BRATISLAVA (1948 - 1953)
Belasí sa dočkali klubového úspechu v roku 1949, kedy sa stali po prvý raz majstrom Československa, avšak už pod novým názvom Sokol NV Bratislava. Po odchode trénera Daučíka prevzal kormidlo Leopold Šťastný, ktorý naladil mužstvo ešte ofenzívnejšie. Belasí získali titul za 93 gólov v sezóne, pričom ich drtivú koncovku dokumentuje aj historická štatistika. Najviac gólov v majstrovskej sezóne zaznamenal Preis s 24 presnými zásahmi, Pažický dal 19, Laskov 18, Šimanský 17 a Tegelhoff 16 gólov!! O prvý povojnový československý titul pre bratislavský klub sa zaslúžili: Šimanský, Preis, Baláži, Vičan, Skyva, Fillo, Hložek, Reimann, Pokorný, Pažický, Laskov, Hlavatý, Venglár, Jajcaj, Tomanovič, Oprchal, Tegehelhoff, Ružovič a Plško.
Do roku 1953, kedy najslávnejší slovenský klub opäť menil názov, získal Sokol NV Bratislava titul šampióna ešte v rokoch 1950 a 1951, čo prakticky znamená majstrovský hetrik v troch sezónach idúcich po sebe. Sokol NV Bratislava začiatkom 50-tych rokov potvrdzoval, že je najlepším futbalovým oddielom v bývalom Československu. Belasí sa napríklad mohli v roku 1950 pochváliť skutočnosťou, že majstrovský titul okrem A-mužstva získali aj dorastenci a Sokol triumfoval aj v novozriadenej celoštátnej súťaži rezervných mužstiev - B-tímov.
Sila Telovýchovnej jednoty Sokol NV Bratislava sa prejavovala nielen v domácich súťažiach, ale aj v hráčskom zastúpení v reprezentácii ČSR. Kým v predmníchovskej republike sa Slováci zjavovali v reprezentačných výberoch len sporadicky, aj to zväčša už ako členovia českých klubov, po II. svetovej vojne a najmä v päťdesiatych sa počet Slovákov v národnom mužstve zvyšoval priam geometrickým radom. Kým za obdobie predmníchovskej republiky sa v reprezentačnom A-tíme ČSR objavili len - Šoral, Kardoš, Daučík, Radó, Kalocsay, Šťastný, Bíro, Kováč a Čambal - aj to okrem slovanistov Čambala a Daučíka len v jednom zápase - v období od roku 1946 sa už dala zo slovenských reprezentantov, najmä vďaka slovanistom, postaviť už vlastná jedenástka.